Verse 1
गुरुमेव नमस्कुर्याद् गुरुमेव स्मरेन् नरः । गुरुमेव परं ब्रह्म यस्य चित्ते स नश्यति ॥१०१॥
gurum eva namaskuryād gurum eva smaren naraḥ; gurum eva paraṃ brahma yasya citte sa naśyati ..101..
“One should bow to the Guru alone and remember the Guru alone; for the one in whose heart the Guru as supreme Brahman shines, dissolution (of ignorance) occurs.”
Verse 2
गुरोरादेशमादाय यो याति परमां गतिम् । न तस्य जन्म दुःखं वा न बन्धो न च संशयः ॥१०२॥
guror ādeśam ādāya yo yāti paramāṃ gatim; na tasya janma duḥkhaṃ vā na bandho na ca saṃśayaḥ ..102..
“Who, taking the Guru’s command, proceeds to the supreme state—he has neither rebirth, nor sorrow, nor bondage, without doubt.”
Verse 3
गुरौ लग्नं मनो यस्य तस्य योगो न दूरतः । अचिरेणैव लभ्येत परं तत्त्वं निरञ्जनम् ॥१०३॥
gurau lagnaṃ mano yasya tasya yogo na dūrataḥ; acireṇaiva labhyeta paraṃ tattvaṃ nirañjanam ..103..
“For one whose mind is fastened on the Guru, yoga is not far; soon the stainless supreme Reality is attained.”
Verse 4
गुरुमात्रप्रसादेन येन दृश्यं प्रकाशितम् । तदेव परमं तत्त्वं गुरोरन्तः प्रकाशितम् ॥१०४॥
guru‑mātra‑prasādena yena dṛśyaṃ prakāśitam; tadeva paramaṃ tattvaṃ guror antaḥ prakāśitam ..104..
“By the Guru’s mere grace that by which all seen is illumined—that very principle, shining within the Guru, is the supreme Reality.”
Verse 5
गुरुं विना न मन्त्रोऽस्ति न तीर्थं नापि दैवतम् । गुरुस्त्रीणि त्रयो लोका गुरोरन्ते परं पदम् ॥१०५॥
guruṃ vinā na mantro’sti na tīrthaṃ nāpi daivatam; gurus trīṇi trayo lokā guror ante paraṃ padam ..105..
“Without the Guru there is no mantra, no pilgrimage, no deity; the Guru is (worth) the three—indeed the three worlds; at the Guru’s feet is the supreme state.”
Verse 6
गुरोर्निरवशेषेण यः करोति निवेदनम् । तस्य ग्राह्यं जगत्सर्वं नात्र कार्या विचारणा ॥१०६॥
guroḥ niravaśeṣeṇa yaḥ karoti nivedanam; tasya grāhyaṃ jagat sarvaṃ nātra kāryā vicāraṇā ..106..
“He who offers himself wholly to the Guru—everything in the world becomes within his grasp; there is no room for doubt.”
Verse 7
गुरुपादाम्बुजं नित्यं यो ध्यायति समाहितः । तस्य चित्तं स्वयंसिद्धं भवेद् ब्रह्मणि निश्चितम् ॥१०७॥
guru‑pādāmbujaṃ nityaṃ yo dhyāyati samāhitaḥ; tasya cittaṃ svayaṃ‑siddhaṃ bhaved brahmaṇi niścitam ..107..
“He who daily meditates on the lotus‑feet of the Guru with collected mind—his mind surely becomes established in Brahman by itself.”
Verse 8
गुरोराज्ञां समालम्ब्य व्रजेद् धर्मं सनातनम् । गुरोः प्रसादतो नॄणां सर्वकामाः प्रसीदति ॥१०८॥
guror ājñāṃ samālambya vrajed dharmaṃ sanātanam; guroḥ prasādato nṝṇāṃ sarva‑kāmāḥ prasīdati ..108..
“Embracing the Guru’s command, one should walk the eternal dharma; by the Guru’s grace, all wholesome desires of people are fulfilled.”
Verse 9
गुरोरभ्यर्चनं कृत्वा तदादेशं समाचरेत् । गुरुप्रीतिप्रसादेन ह्यन्तःशुद्धिर्विधीयते ॥१०९॥
guror abhyarcanaṃ kṛtvā tad‑ādeśaṃ samācaret; guru‑prīti‑prasādena hy antaḥ‑śuddhir vidhīyate ..109..
“Having adored the Guru, one should duly carry out the Guru’s command; by the Guru’s loving favor, inner purification is wrought.”
Verse 10
गुरोः स्थितिं समाधत्ते यः स देवो हि मानवैः । तं नमामि सदाऽद्वैतं गुरुमेव निरामयम् ॥११०॥
guroḥ sthitiṃ samādhatte yaḥ sa devo hi mānavaiḥ; taṃ namāmi sadā’dvaitaṃ gurum eva nirāmayam ..110..
“He who abides in the Guru’s state is indeed divine among men. I ever bow to that non‑dual, flawless Guru.”
Verse 11
गुरवो बहवो लोके व्यवहारार्थसिद्धये । आत्मतत्त्वप्रबोधाय दुर्लभो गुरुरुच्यते ॥१११॥
guravo bahavo loke vyavahārārtha‑siddhaye; ātma‑tattva‑prabodhāya durlabho gurur ucyate ..111..
“Many ‘gurus’ exist in the world for worldly success; but a Guru who awakens the truth of the Self is called rare.”
Verse 12
यः करोति गुरौ प्रीतिं स लभेत् परमानुगाम् । यः करोति गुरौ द्वेषं पतत्येव न संशयः ॥११२॥
yaḥ karoti gurau prītiṃ sa labhet paramānugām; yaḥ karoti gurau dveṣaṃ pataty eva na saṃśayaḥ ..112..
“He who causes joy to the Guru gains supreme following (merit); he who harbors hatred toward the Guru surely falls—no doubt.”
Verse 13
गुरोर्मुखे स्थिता विद्या गुरोर्देहे स्थितं शिवम् । गुरोः पादे स्थितं तत्त्वं तस्माद् गुरुमुपासये ॥११३॥
guror mukhe sthitā vidyā guror dehe sthitaṃ śivam; guroḥ pāde sthitaṃ tattvaṃ tasmād gurum upāsaye ..113..
“Knowledge abides at the Guru’s mouth; Śiva abides in the Guru’s body; Reality abides at the Guru’s feet—therefore I worship the Guru.”
Verse 14
गुरोरनाम्नि यः प्रीतो देवताः प्रीयते ध्रुवम् । गुरोरदृष्टिमात्रेण पापौघो विलयं व्रजेत् ॥११४॥
guror‑nāmni yaḥ prīto devatāḥ prīyate dhruvam; guror‑dṛṣṭi‑mātreṇa pāpaugho vilayaṃ vrajet ..114..
“One who delights in the Guru’s name surely delights the deities; by a mere glance of the Guru, the flood of sin dissolves.”
Verse 15
गुरुकृपाविना देवि न सिद्धिर्न च मोक्षणम् । तस्मात् सर्वप्रयत्नेन गुरौ भक्तिं समाचरेत् ॥११५॥
guru‑kṛpā‑vinā devi na siddhir na ca mokṣaṇam; tasmāt sarva‑prayatnena gurau bhaktiṃ samācaret ..115..
“Without the Guru’s grace, O Devi, there is neither accomplishment nor liberation; therefore, with every effort, cultivate devotion to the Guru.”
Verse 16
गुरोरग्रे शुध्दचित्तो नृपोऽपि विनयोपेतः । तस्य राज्यं चिरं तिष्ठेत् प्रजास्तस्य सुखं यतः ॥११६॥
guror agre śuddha‑citto nṛpo’pi vinayopetaḥ; tasya rājyaṃ ciraṃ tiṣṭhet prajās tasya sukhaṃ yataḥ ..116..
“Even a king, pure‑minded and humble before the Guru—his reign endures long and his people are happy.”
Verse 17
गुरुणा दर्शिते मार्गे यो धावेत् दृढनिश्चयः । स लभेत् परमं स्थानं न कदाचिद् विल्मभेत् ॥११७॥
guruṇā darśite mārge yo dhāvet dṛḍha‑niścayaḥ; sa labhet paramaṃ sthānaṃ na kadācid vilambhavet ..117..
“He who runs the path shown by the Guru with firm resolve attains the highest place, with no delay.”
Verse 18
गुरुगीता हि रत्नानि मन्त्ररत्नानि धारयेत् । यः पठेत् श्रद्धया नित्यं स धन्यो नात्र संशयः ॥११८॥
guru‑gītā hi ratnāni mantra‑ratnāni dhārayet; yaḥ paṭhet śraddhayā nityaṃ sa dhanyo nātra saṃśayaḥ ..118..
“The Guru Gītā bears jewel‑like mantras; he who reads daily with faith is blessed—no doubt.”
Verse 19
गुरुर्वेदान्तसारः स्यात् गुरोरुक्तं परं वचः । यः करोति तदादेशं स मुक्तो भवति ध्रुवम् ॥११९॥
gurur vedānta‑sāraḥ syāt guror uktaṃ paraṃ vacaḥ; yaḥ karoti tad‑ādeśaṃ sa mukto bhavati dhruvam ..119..
“The Guru is the essence of Vedānta, and the Guru’s word is the supreme utterance; whoever follows that command surely becomes liberated.”
Verse 20
गुरुर्धाता गुरुर्धर्मो गुरुर्देवोऽखिलेश्वरः । तस्मात् सर्वात्मना नित्यं गुरोरर्चनमाचरेत् ॥१२०॥
gurur dhātā gurur dharmo gurur devo’khileśvaraḥ; tasmāt sarvātmanā nityaṃ guror arcanam ācaret ..120..
“The Guru is the sustainer, righteousness, and the Lord of all; therefore, with one’s whole being, one should daily worship the Guru.”